Príbeh technicky vyspelého záhradníctva, bez ktorého by Dom záhradníkov — dnešné Chateau Mignon — pravdepodobne nikdy nemal svoj pôvodný význam.
Podľa Dubnického múzea pochádza prvý záznam o parku a záhradníctve z roku 1642, teda z obdobia, keď sa Dubnica stala významným sídlom Ilešháziovcov. Prvé záhrady mali praktický charakter — kapustné záhrady, chmeľnice a ďalšie hospodárske plochy.
Už okolo roku 1720 pramene hovoria o vyspelom záhradníctve s včelínom, ovocnými, zeleninovými a kvetinovými záhradami. Záhrada tak nebola iba dekoráciou, ale prepojeným hospodárskym a reprezentačným systémom.
Po nástupe Jozefa Ilešháziho sa park menil podľa európskych trendov. Francúzske záhrady zdôrazňovali symetriu, osi, pravidelné aleje a kontrolu človeka nad krajinou.
V dubnickom areáli sa objavovali jazierka, nádrže, kanály, sochy, vodotrysky a vodomety. Múzejné materiály spomínajú aj zoologickú záhradu. Na najvyššom terénnom bode vznikla Grotta — romantická umelá ruina s bludiskom a vyhliadkovou vežou.
Podľa pamätného spisu z roku 1899, ktorý bol v roku 1962 objavený v guli na veži kaštieľa, vznikla slávna produkčná oranžéria v roku 1733.
Oranžéria mala prednú stenu orientovanú juhovýchodne. Veľké zasklené okná sa na leto rozoberali a na zimu sa opäť zakladali a dôkladne utesňovali machom.
Mimoriadne zaujímavá bola pohyblivá strecha na kolieskach. Počas teplého obdobia sa presúvala na susednú šopu. V zime chránilo rastliny kanálové kúrenie napojené na dve kachle.
Takéto riešenie umožňovalo pestovať citrusové stromy priamo v zemi a udržiavať ich viac rokov, čo bolo v stredoeurópskom podnebí náročné a nákladné.
Najikonickejšia plodina; v neskoršom historickom zázname sa uvádza predaj 5 775 kusov.
V roku 1765 sa v zázname uvádza 735 citrónov a 25 pomarančov; približne o storočie neskôr 950 citrónov.
Pestovali sa figy, myrta, vavrínovec a ďalšie teplomilné rastliny.
Skleníky slúžili aj pre chryzantémy, cyklámeny, ruže a okrasné rastliny.
Produkcia nebola určená iba pre potreby panstva. Historické záznamy a múzejné interpretácie uvádzajú dodávky do Trenčianskych Teplíc, Piešťan, Bratislavy, Pešti a Viedne. Spomína sa aj cisársky dvor a ďalšie šľachtické sídla.
Pre Ilešháziovcov bola schopnosť pohostiť návštevu vlastnými citrusmi symbolom prestíže, technickej vyspelosti a ekonomickej sily panstva.
735 citrónov a 25 pomarančov podľa záznamu citovaného Dubnickým múzeom.
5 775 pomarančov, 950 citrónov a 3 594 fíg v uvádzanom predajnom zázname.
Budova dnešného Chateau Mignon bola obytným a pracovným zázemím ľudí, ktorí tento komplexný systém udržiavali pri živote.
Záhradníci boli kvalifikovaní odborníci. Starali sa o oranžériu, rozárium, skleníky, sady i úžitkové záhrady a ich práca mala priamy vplyv na reprezentatívnosť panstva.
V 19. storočí sa park z francúzskeho postupne menil na anglický. Začiatkom 20. storočia sa zároveň menili ekonomické podmienky. Dovoz citrusov bol jednoduchší a lacnejší než ich náročná lokálna produkcia.
Silné mrazy v zimách 1928/1929 a 1931/1932 podľa múzea zničili posledné silné citrusové stromy. Oranžéria sa nezachovala, no jej príbeh dnes pripomína expozícia Dubnického múzea.
